Vážení pán Churchill!
Je to už rok, čo som sa pred vami skláňal a prosil Vás o možnosť študovať na Vašej škole. Hneď ako som Vás prvýkrát videl, napadol mi Váš slávny výrok "Všetci sme len hmyz. Ale ja verím, že som svetluška." Povedal som si, že si zoberiem Vaše slová k srdcu a hrdo som vykročil k prijímacím skúškam. Bolo tam teplo, zapotil som sa, keď som však odtiaľ vychádzal do oka mi padla dominanta Vášho krásneho mesta. Už vtedy som vedel, že je to môj osud. "Vylepšiť sa znamená zmeniť. Byť perfektným znamená meniť často." Tak aj táto veľká pravda zaznela z Vašich úst. Zmena bola v mojom prípade nevyhnutná a bolo ich potreba mnoho. Opustil som Žilinu a vrhol sa na big city life. Číslo izby 807 sa ale nestalo mojím šťastným. Vtedy ste mi opäť pomohli, keď ste mi prizvukovali "Pesimista vidí ťažkosti v každej príležitosti; optimista vidí príležitosť vo všetkých ťažkostiach." Zostal som optimistom a snažil sa niečo zo svojej situácie vyťažiť, čo sa mi občas darilo. Zo školy som bol unesený, ľudia boli milí. Páčila sa mi bezprostrednosť a sila náhody. Zodpovednosť sa miešala s obyčajnými študentskými radosťami, zmätené rána s horlivou prácou. Potom však musela prísť kríza. Presne tak, ako je to v ekonomike- prirodzene. Nemôžeme chcieť mať totiž stále viac, keď na to momentálne nemáme. Až vtedy som pochopil Vaše "Čím ďalej sa dokážeš obzrieť do minulosti, tým uvidíš viac z budúcnosti" a "Stále úsilie, nie sila či inteligencia, je cestou, ako vyťažiť maximum" Dôležité bolo uvedomiť si, kam patrím a za ktorých ľudí sa oplatí aj niečo obetovať. Šlo to a vlastne stále to ide ešte postupne, ale tie chvíľky úprimnej radosti za to úsilie stoja. Ďakujem Vám za Vaše nádherné prirovnanie "Zmierený s osudom je ten, kto kŕmi krokodíla dúfajúc, že jeho zožerie ako posledného", ale aj "Mám rád prasce. Psy sa na nás pozerajú zdola, mačky zhora. Prasce k nám pristupujú ako k seberovným." Neustále na ne myslím a teším sa z ich pravdivosti. Dali ste mi veľa, pán Churchill, chcem patriť k Vám aj naďalej. Veďte ma prosím aj naďalej, nech aj ja raz môžem sebavedome výhlásiť "História bude ku mne milosrdná, pretože sa ju chystám napísať."
S pozdravom
Tomáš