close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
,,Nič nevyvolá tak prudko pocit nekonečna ako ľudská hlúposť."

Anatano chitomy va hošinojóda

14. února 2009 v 17:23 | thomako |  stalo sa mi...
Pred niečo vyše mesiacom som odpisoval na vianočný mail kamarátke do Japonska, ktorú som spoznal v Nemecku. Samozrejme bolo už dávno po Vianociach, ale neodpísať vôbec by bolo odo mňa nepekné. Na to mi asi o dva dni došiel dlhý mail o tom ako sa má a aké plány má do budúcna. V poslednom odstavci mi napísala, že jej dvojča príde do strednej Európy( Praha-Viedeň- Bratislava- Budapešť) na výlet, a že ak by som náhodou nemal školu mohol by som ju ísť pozrieť. Viac mi vtedy netrebalo, pozbieral som všetky milé slová a frázy, ktoré vo svojej anglickej slovnej zásobe mám a sľúbil, že urobím všetko, čo bude v mojich silách. A tak som sa včera o pol 5 ráno
j s druhým Tomášom vybral vlakom až do Viedne, pretože iný termín jej cesty mi nevyhovoval. Tomuto odchodu predchádzali asi tri telefonáty, kde som stále odpovedal OK a ona stále opakovala to isté, lebo si nebola istá, či jej rozumiem. Viedeň vôbec nepozná, bojí sa cestovať po ňej sama a jediné miesto, kde sa môžeme stretnúť je pred Schonbrunnom o 10. Znovu zaznelo iba moje OK. Ďeň pred odchodom som sa zúčastnil ešte prvej ozajstnej vernisáže s množstvom vína o rozhovorov, ktorým som občas nerozumel. To znamená, že som potom stihol horko-ťažko vytlačiť ešte nejakú mapu a vypýtať si nejaké peniaze. Ráno som potom ešte chodil po dome a hľadal nejaký darček. Do ruky sa mi nejakým spôsobom dostalo staré CD No name, a vravím si, že Japoncom to možno bude znieť príjemne, keď tomu nebudú rozumieť.
Cesta vlakom prebehla veľmi pokojne, aj keď musím priznať, že klobása z Bratislavskej stanice sa s tou Václavskou porovnávať nedá. Improvizačne prekvapivo bez problémov sme sa dostavili na čas pred Schonbrunn. Čakala ma pri bráne a okamžite ma spoznala, aj keď ma v živote nevidela. Keďže Japonci sa neobímajú, trošku sa uklonila a chytila mi opatrne ruku. Bez nejakého zdržiavania sa sme sa pustili na prechádzku okolo zámku. Tomoni mala s angličtinou občas problémy, ale nakoniec sme sa vždy porozumeli. V tom čase tam boli skoro samí aziati, takže sme pri nej pôsobili veľmi zvláštne, čo ma nútilo stále sa smiať. Jediné, čo ma v ten deň trápilo bola veľká zima. Zo zámku sme sa presunuli do mesta a bez nejakej pomoci sme sa tam túlali. Keďže Tomoni mala trošku kratšie nohy ako my dvaja, celkom sme jej dali zabrať. Ale nedala to najavo, pretože bola veľmi rada, že môže byť s nami. Krásne bolo ako mi po pár minútach konverzácie z ničoho nič povedala slovensky: ,,Máš oči ako hviezdy..." Už dávno ma niečo tak nedojalo. Bola to veta, ktorú som jeden večer naučil jej sestru. Potom nasledoval milý telefón jej sestry a vedel som, že dnešná cesta má pre mňa obrovský význam. Keď ma obdarovala plnou taškou japonských výrobkov cítil som sa s mojím CD No name veľmi divne. To ako sa na vás títo ľudia vedia pripraviť je pre mňa neuveriteľné. Rozdiel našich kultúr je veľmi veľký a máme sa od nich ešte veľa, čo učiť(teda minimálne ja). S Viedňou sme sa lúčili o pol 7 s predsavzatím, že sa kontakt s ňou ani Japonskom týmto určite nekončí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hiro Nakamura Hiro Nakamura | 15. února 2009 v 21:59 | Reagovat

JJ, to mas pravdu, uz mam ocekovane ze za 25 sa tam dostaneme :-P ale musim kuknut este moznost cestovania cez rusku sibir a kdesi z dalekeho vychodu sa prepravit lietadlom...uvidime :-) skoda, ze si do svojho dobreho story nezapojil aj nas funny alkovlak :-D s pozdravom, Tomas san

2 červo červo | 24. února 2009 v 17:04 | Reagovat

dufam, ze ked sa stretneme, tak mi o tom porozpravas podrobnejsie, hviezdoocko :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama