close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
,,Nič nevyvolá tak prudko pocit nekonečna ako ľudská hlúposť."

Študent xdurt03

14. ledna 2009 v 23:24 | thomako |  stalo sa mi...
V čase, keď sa vo svete dejú veľmi zlé veci a názory na problematiku sa líšia, som si odbavoval svoje študijné povinnosti. Keďže som mal možnosť predtermínov ešte pred Vianocami, moje prvé ozajstné skúškové trvalo iba desať dní. Stále je však možnosť, že si ho na pár dní ešte predĺžim, pretože niektorí profesori sa s opravovaním písomiek veľmi neponáhľajú. Dovtedy si ale môžem dopriať trošku voľnosti, a tak som sa vybral na pár dní na výlet domov. Deň pred odchodom som strávil nevšedným spôsobom. Až na druhý deň po skúške som pochopil niektorým krokom pri diferenciálnych rovniciach. Hral som tak nejak na učiteľa a sám som sa vlastne učil. Medzitým som si zašiel do mesta niečo povybavovať. V knižnici som sa dozvedel jednu takmer nepodstatnú vec a to, že upomienku v maili na 12 korún mysleli tak, že za každý opozdený deň sa platí 12 korún. Ale zas, keď som čakal v rade videl som jedného zvláštneho človeka, ktorý prišiel do šatne, obliekol si kabát, z kabelky vytiahol do nejakej škaredej handry zabalenú fľašu vína a na mieste ju asi do polovice vypil. Akoby to bola voda. Mali ste vidieť ako sa tvárili tety šatniarky. Ten človek mal fakt štýl. Zavrel fľašu, milo sa usmial, zaprial pekný deň a pokojne odkráčal. Večer som sa vybral na pivo uctiť si tak trošku ukončený semester. Bol som so spolužiačkami, ktoré nadšene rozprávali o svojich plánoch, až som aj ja začal vážnejšie uvažovať o tom, čo cez leto všetko podniknem. O polnoci som odišiel za svojou novou pražsko-rudinskou Miškou, ktorú som prehovoril, aby šla ešte niekam so mnou pooslavovat. Vošli sme do škúškovo- mrtvého baru dať si aspoň panáka. Stretli sme tam ale jedného Žilinčana, a tak sme odchádzal až po záverečnej a zašli sme ešte na jeho intrák zanôtiť si pri jeho gitare nejakú pesničku. Ten človek vie naspamäť Bubamaru od Bregoviča. Cestou späť sa nám stala s Miškou milá príhoda. O pol 4 ráno sme sa na hodinu zasekli vo výťahu. Museli zavolať dokonca odborníka, aby nás odtiaľ dostali. Bolo to tam dosť nepríjemné a smiešne zároveň. Dokonca som tam aj na chvíľu zaspal. Ráno som to potom ledva stihol všetko zbaliť a odísť. Vo vlaku, pri strácajúcej sa Prahe, som si uvedomil, ako som rád, že som v posledných dňoch spravil, čo som vedel, aby som sa tu mohol znovu vrátiť. Tam, kde som, sa totiž cítim dobre.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama