Pán Murakami sa stal pre mňa zárukou zaujímavého čítania. Podľa tejto ukážky možno pochopíte, prečo sú mi jeho knihy také blízke.
,,Ztratil jste někdy někoho, koho ste měl rád?"
,,Několikrát."
,,Takže proto jste teď úplně sám, co?"
,,Ale ani ne. Na světe nikdo není docela sám. Všechno spolu víc nebo míň souvisí. Déšť padá, ptáci spívají. Člověku pořežou břicho a pak ho ve tmě líbají holky."
,,Jenže když ten člověk nemá nikoho rád, celý svět kolem něj jako by nebyl. Svět, kde není nikdo, koho by měl člověk rád, je jako vítr, co fouká za oknem. Nemužete si na něj sáhnout, nemužete ho ucítit. Nikdo vás neobejme, co má síly."
Táto knižka sa pod vydaní v roku 1985 stala jednou z najuznávanejších autorových kníh. A to ako aj u čitateľov tak aj u odbornej kritike. Knižka je o príbehu anonymného pracovníka fiktívej firmy na ochranu informácii, ktorého životným krédom je rezignovane držať ústa a krok, hlavne keď za to bude dosť peňazí. Hrdina časom doplatí na svoju pasivitu. Autor necháva hrdinu padnúť až na samé dno, čím chcel poukázať na súčasný svetový trend konzumného života. Melancholická atmosféra, tajomné Tokio, nádherné autorove úvahy, veľa odkazov na dobrú hudbu, veľa whisky...nemôžem nič len vrelo doporučiť.