Tento týždeň bol ako jeden hlboký nádych, ktorému predchádzal týždenný pomalý výdych doma, ktorý bol veľmi príjemný, aj keď som si tam začal čoraz viac uvedomovať, že túžim byť niekde inde. Bolo to iné, ako keď som sa sem vracal naposledy, pretože som už vedel čo ma čaká, a tak som sa na to aj lepšie pripravil. Za ten týždeň sa toho udialo požehnane. Zažil som netradičnú nemeckú konverzáciu o ekonomike, bol som na výbornom dánskom filme Ukrutne šťastní, prežil som prvé testy z jazykov, zoznámil sa s powerpointom, neudusil sa pri neďalekom požiare vietnamskej tržnice, lepil som kolky na víno takmer 8 hodín, sadil som stromčeky v blate, ktoré mali od 2 do 6 metrov a boli nechutne ťažké, ďalej sadil tujky vo vile, kde sa natáčala Arabela, opil sa za necelú hodinu...Tak si tu ja, ako je to v jednej pesničke, spievam svoj blues. Momentálne mám pred sebou ďalšiu kopu povinností, do ktorých sa ale s chuťou rád pustím, pretože v nich vidím zmysel.
to by som ťa chcel vidieť opitého za jednu hodinu.....:Dmusel si vyzerať dosť husto......neodfotil ťa niekto ale nenahral vtedy video?lebo by som si ťa rád pozrel.......pozdravujem ťa zo Slovenska a príď domov čo naskôr..všetkým chýbaš.pa