,,Je to akoby ste si miesto topánok začali kupovať čínske cvičky"
Takto reagoval Jiří Menzl na súčasný trend vývoja českej kinematografie. Včera sa totiž uskutočnilo v našom filmovom klube premietanie filmu Skřívánci na niti. Film, ktorý vznikol podľa poviedky od Bohumila Hrabala Inzerát na dům, ve kterém už nechci bydlet. Grotesktne spracuváva obdobie 50 tych rokov, kedy boli politickí previnilci posielaní na brigády. Dej sa odohráva v oceliarni, kde vedľa týchto disidentov pracujú ešte ženy väzenkyne, ktoré boli prichytené pri pokuse prebehnúť na západ. Vďaka tomu, že sa k sebe nemohli priblížiť, vzniká veľmi veľa paradoxných, komických a miestami až absurdných situácii. Ako povedal sám Menzl, film nebol odsúdením komunizmu, skôr sa snažil ukázať aká tá doba a správanie komunistov bolo hlúpe. Tento film sa točil na prelome rokov 68 a 69 a po dokončení sa do kín nakoniec nedostal. Zakázali ho a ležel v trezore až do roku 1989. V roku 1990 získal tento film Zaltého medveďa na medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne.
,,Nemali sme pocit, že robíme niečo zlé...Mysleli sme si, že keď to ľudia uvidia, uvedomia si aká doba to bola a že sa niečo podobné už opakovať nebude...To, že bol tento film zakázaný mi vlastne nikdy neoznámili. Iba mi povedali, že premiéra sa odkladá až sa nakoniec nikdy neuskutočnila...August 68 ma v niečom potešil. Bol som šťastný, koľko ľudí útočilo a bránilo sa ruským tankom. Bránili sa dokonca aj komunisti, čo ma presvedčilo, že niečo na tom komunizme predsa nefunguje...Niektorí však vycítili výhodu z tejto situácie a potom prišli 70te roky...Zaujímavé bolo, že zákázané filmy si vtedy boľševici radi púšťali v súkromí. Ako som sa však dopočul, tento film nemali radi. Uvedomovali sipri ňom, akí sú vlastne smiešni..."