Pred chvíľkou som sa usadil na svoju intrákovskú stoličku, zapol si notebook, vyložil si nohy na stôl, vystrel na okne žalúzie, otvoril si poslednú konzervu, ktorá tu na mňa čakala a zahľadel sa von na tú hromadu betónu novôkol. Opäť vo svojom...
Vo štvrtok som sa autobusom vybral do Brna. Predo mnou bol predĺžený víkend a Brno bolo bližšie ako domov. S malým batôžtekom a s nádejov, že sa o mňa niekto postará som som sa ocitol o 6 priamo v srdci tohto mesta. Tam už na mňa čakala Miška a Tomáš. Navštívili som dobrú kamošku Ajwi, Tomáš sa odobral za svojimi povinnosťami a ja s Miškou do kina. Na dokument o slávnej fotografke Annie Leibovitz. V príjemnom klube sme tak pri vínku dve hodiny v príjemnom kresle obdivovali nádherné fotografie a sledovaly príbeh ženy, ktorej sláva neuškodila na kvalite. Na tomto zaujímavom mieste sme stretli, respektíve Miška stretla, dvoch svojich spolužiakov. Jeden z nich nás všetkých pozval na svoj privát. Takýto byt je už veru o niečom inom. Usadili sme sa v kuchyni, pustila sa hudba, dostali sme veľké sklené poháre na víno a v príjemnej úprimnej atmosfére malej kuchynky sme sa bavili dlho do noci. Po takomto type zábavy som už dávno túžil. Nakoniec som tam zostal aj spať.
Ráno už na mňa čakala Ajwi, s ktorou som sa vybral poznávať mesto. Rozímali sme na Spilbergu, sýtili sa na menze, houkali si na kávičke a úžasnom ovocnom koktejli a zamysleli sa nad sebou v chráme na Petrove. Posilnení čarom tohto mesta sme sa presunuli k Ajwi na intrák, kde sa už rozbiehala ďalšia párty. A rozbehla sa na moje milé prekvapenie veľmi rýchlo. Veselí ľudkovia, veselá hudba a ešte niečo nepodstatné k tejto veselosti a skončíte rozjarený v šaline smerujúcej do centra. Zakotvili sme v klube livingstone a ukázali všetkým ako sa tancuje u nás v Žiline. Zobúdzam sa až na obed vo velkej izbe u Ajwiných kamarátov. Intrákovsky si dáme rožky s paštékou a čaj. Ajwi sa vracia domov, mne sa ale ešte nechce, a tak volám Miške...
Odveziem sa ako po celý čas v Brne šalinkou načierno k ekonomickej, kde býva a spolu vyrážame k brnenskej priehrade na čerstvý vzduch. Stretávame hipisáka z Martina a dozvedáme sa veľa zaujímavého o jedoch jeho života. Po tme sa vrátime späť na intrák a snažíme sa učiť trošku matiku. Skončili sme pri švédskom filme Zlo o súkromnej chlapčenskej škole. Veľmi zaujímavý pohľad. Po filme sme sa vybrali na pivko do mesta. U Bolka Polívku bolo však plno, a tak sme to zapichli v perpete, Miškinom domovskom klube. Bolo to ako vyvrcholenie celého tohto tripu. Dobrá hudba, tanec a veľa rôznych ľudí pri našom stole. Na izbu sme sa dostali až o pol 6 ráno.
Tento výlet ma samého v mnohom prekvapil. Myslím, že v takýchto batôžkových výletov budem pokračovať...Aj na ten betón sa teraz lepšie hľadí.
Vo štvrtok som sa autobusom vybral do Brna. Predo mnou bol predĺžený víkend a Brno bolo bližšie ako domov. S malým batôžtekom a s nádejov, že sa o mňa niekto postará som som sa ocitol o 6 priamo v srdci tohto mesta. Tam už na mňa čakala Miška a Tomáš. Navštívili som dobrú kamošku Ajwi, Tomáš sa odobral za svojimi povinnosťami a ja s Miškou do kina. Na dokument o slávnej fotografke Annie Leibovitz. V príjemnom klube sme tak pri vínku dve hodiny v príjemnom kresle obdivovali nádherné fotografie a sledovaly príbeh ženy, ktorej sláva neuškodila na kvalite. Na tomto zaujímavom mieste sme stretli, respektíve Miška stretla, dvoch svojich spolužiakov. Jeden z nich nás všetkých pozval na svoj privát. Takýto byt je už veru o niečom inom. Usadili sme sa v kuchyni, pustila sa hudba, dostali sme veľké sklené poháre na víno a v príjemnej úprimnej atmosfére malej kuchynky sme sa bavili dlho do noci. Po takomto type zábavy som už dávno túžil. Nakoniec som tam zostal aj spať.
Ráno už na mňa čakala Ajwi, s ktorou som sa vybral poznávať mesto. Rozímali sme na Spilbergu, sýtili sa na menze, houkali si na kávičke a úžasnom ovocnom koktejli a zamysleli sa nad sebou v chráme na Petrove. Posilnení čarom tohto mesta sme sa presunuli k Ajwi na intrák, kde sa už rozbiehala ďalšia párty. A rozbehla sa na moje milé prekvapenie veľmi rýchlo. Veselí ľudkovia, veselá hudba a ešte niečo nepodstatné k tejto veselosti a skončíte rozjarený v šaline smerujúcej do centra. Zakotvili sme v klube livingstone a ukázali všetkým ako sa tancuje u nás v Žiline. Zobúdzam sa až na obed vo velkej izbe u Ajwiných kamarátov. Intrákovsky si dáme rožky s paštékou a čaj. Ajwi sa vracia domov, mne sa ale ešte nechce, a tak volám Miške...
Odveziem sa ako po celý čas v Brne šalinkou načierno k ekonomickej, kde býva a spolu vyrážame k brnenskej priehrade na čerstvý vzduch. Stretávame hipisáka z Martina a dozvedáme sa veľa zaujímavého o jedoch jeho života. Po tme sa vrátime späť na intrák a snažíme sa učiť trošku matiku. Skončili sme pri švédskom filme Zlo o súkromnej chlapčenskej škole. Veľmi zaujímavý pohľad. Po filme sme sa vybrali na pivko do mesta. U Bolka Polívku bolo však plno, a tak sme to zapichli v perpete, Miškinom domovskom klube. Bolo to ako vyvrcholenie celého tohto tripu. Dobrá hudba, tanec a veľa rôznych ľudí pri našom stole. Na izbu sme sa dostali až o pol 6 ráno.
Tento výlet ma samého v mnohom prekvapil. Myslím, že v takýchto batôžkových výletov budem pokračovať...Aj na ten betón sa teraz lepšie hľadí.
yeah, everybody loves BOBR:) ďakujem, synak, za viac než milú návštevu... bolo to LEGENDARY!!