Tento trip(inak sa to ani nazvat neda) sa zacal skor, ako sme vyrazili z Brem. Totiz do Amsterdamu sme mohli ist iba piati v aute jedneho ukrajnca. Takze, vsetci, ktori sme tam chceli ist sme museli losovat. Osud to vsak pekne zariadil a ja som si vytiahol tu spravnu kartu. Bolo to horsie ako losovanie si temy na maturite. Kedze sme boli vsetci z toho velmi nadseny pred Amstredamom sme my piati vyvoleni zasli znova, uz po tretikrat, k moru. Tentokrat vsak s flasou vina a gitarou. Pozreli sme si nadherny zapad slnka a len tak si improvizacne spievali. Po hodinke sa k nam pridali dvaja starsi holandski hippiesaci a bavili sme sa spolu az skoro do rana. Tak silne dojemny vecer, som uz davno nezazil. Boze, ja chcem zit niekde pri mori. Takto dobre naladeni sme sa na druhy den popoludni vybrali do Amstredamu. Dopredu sme si zajednali hostel, ktory nas vysiel iba na 50 eur. Toto je vraj podla nich lacne. Hned ako sme vytupili cakal nas poriadny sok. Poplatok za parkovanie na jeden den 21 eur. Ja tak nenavidim tento zapad. V hosteli nas ubytoval mily chlapik s cervenymi ocami a zaviedol nas na nasu izbu, ktora izbu velmi nepripominala. Vsade bol vsak citit prijemny zapach a tak sme sa tam vcelku rychlo udomacnili. Potom sme sa ako male deti rozbehli do centra, kde sme si sadli do prveho coffeshopu. To su tie kaviarnicky, pri ktorych sa oplati mat Macdonald, alebo cukraren. Ej veru sloboda je krasna vec. Preco medium, ked strong je za rovnaku cenu. Plni peacu sme sa vybrali na prechadzku po meste. A to podla mna nebol az taky velmi dobry napad. V piatok vecer je to totiz v Amsterdame velmi divoke. Vsade su tie blaznive oci, vsade sa pije,. vsade su spaky z cigariet, vsade su nebezpecne jazdiaci cyklisti...A potom sa moze lahko stat, ze sa znicoho nic ocitnete na legendarnej Redlight districkt a vidite to vsetko velmi silne a velmi z blizka. Osobne ma tie zeny v tych vykladoch velmi zasiahli. Ale skor v tom negativnom. Bolo to strasne nechutne, aj ked neboli az take skarede. Och, kde si moj zlaty idealismus...Utiahli sme sa do prveho fastfoodu, kde to vsak vyzeralo este hrozivejsie, pretoze vsetci sa bezmyslienkovo a masivne oddaval iba svojmu jedlu. Bol to skutocne zvlastny vecer, aj ked nemozem povedat, ze zly. Na hostel sme sa vratili okolo 4 rano, kde sme napriek vrzgajucej postele odvedla okamzite zaspali. Zobudil som sa az na tradicnu rusku hymnu v podani najvacsieho ruskeho rusa Sergeya. Po prijemnom navrate do reality sme sa vybrali do muzea Vincenta van Gogha, velkej modernej budovy iba desat minut od nasho hostela. V spolocnosti krasnych obrazov sme potom nerusene stravili skoro styri hodiny. Dokonca som tam nasiel dva obrazy od Moneta, co ma velmi potesilo. Po tomto zazitku sme si zasli do nedalekeho parku, kde sme sa posadili do travy a pocuvali jedneho poulicneho umelca, ktory hral pesnicky od Beatles. Aj ked tazko povedat ci naozaj hral, pretoze ked uz aj ja mam podozrenie, ze je to falosne, tak je to velmi zle. Pekne na nom vsak bolo to, ako sa uprimne snazil. Toto uz bol ten Amsterdam, ktory som chcel vidiet. Predtym, ako zapadlo slnko sme si spravili maly okruh po meste, ktore je pocas dna omnoho sympatickejsie. Pred vecerou sme si zasli este znova do coffeeshopu, avsak iba medium a kvoli ukrajincom sme museli este raz navstivit redlight district. Tentokrat to uz ale nebolo take strasne, pretoze sme si z toho, spolu s Maari z Estonska robili poriadnu haluz. Tie zenske sa totiz tvaria, ze telefonuju, upratuju, nervozne prekracuju a kazda ma vedla seba redbull a cigarety, ktore si zapali, akonahle ma o nu niekto zaujem. Zaujimave je aj s akym vyrazom odhanuju neperspektivnych zakaznikov. A potom tie potlesky od okoloiducich turistov, ked niekto odtial spoteny vylezie....Jednoducho, ked chcete, bavit sa da skutocne na vsetkom. Tesne pred polnocou sme sa vybrali do tanecneho klubu, ktory nam odporucila jedna cernoska na zastavke. Klub sa volal Sugar Factory a vyzeralo tam veru poriadne divoko. Velka tanecna sala okolo ktorej boli velke videoprojekcie, v jednom rohu DJsky pult a v druhom nieco ako laboratorium, kde dvaja muzi v bielom plasti miesali nejake latky, ktore mikroskopom snimali a premietali na videoprojekcii. Jednym slovom psycho. Ale hudba bola uzasna, nic agresivne, skor na uvolnene zasnene tancovanie. Tam som sa uz bol v Amsterdame telom aj dusou. Na izbu sme sa vratili az nadranom. V posledny den nasho pobytu v tomto meste sme si prenajali bicykle a spravili si velke kolecko okolo mesta. Musim uznat, ze napriektomu aka husta doprava je v meste, pobicyklujete sa tam ovela lepsie ako napriklad v Ziline. Domov, do Brem sme odchdzali unveny, ale spokojny. Amsterdam je neuveritelne mesto, ale treba dopredu vediet do coho idete a hlavne je lepsie navstivit ho najskor cez den.
chcem sa vam srdecne podakovat za to co pre mna kvoli internatom robite...neviem, co by som bez vas robil, snad vam to budem moct v budnosti nejako vynahradit...aj by som vam zavolal, ale ako je to uz u mna zvykom nemam kredit...zatial sa vsetci majte