close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
,,Nič nevyvolá tak prudko pocit nekonečna ako ľudská hlúposť."

LETAVY

18. srpna 2008 v 17:59 | thomako |  stalo sa mi...
Minulý týždeň sa v rekreačnom stredisku Krokava pri Hnúšti konal 23. ročník letného táboru výtvarníkov, fotografie, keramiky, tanca a divadla LETAVY. Cieľom tohto tábora je dať ľuďom, ktorí majú o umenie záujem, priestor tvoriť. Samozrejme je to aj o stretávaní človeka s človekom. Tohto tábora som sa tento rok zúčastnil po prvýkrát aj ja. Poradila mi ho už dávnejšie jedna veľmi dobrá kamarátka, ktorej sa týmto chcem za to poďakovať. Chcel som ho abslvovať už minulý rok, ale uprednostnil som vtedy radšej dovolenku so spolužiakmi v Bulharsku. Teraz viem, že to bola chyba.

Do Krokavy som sa vybral úplne sám, ako je to už u mňa zvykom. V autobuse som si sadol dozadu a začítal sa do Bukowského poviedok. Z môjho sveta ma zrazu v Martine vytrhne jedna staršia pani v slamenej šiltovke, ktorá si chce sadnúť vedľa mňa. Automaticky prikývnem a potom mi dojde, kto to je. Lektorka mojej dielne Janka Oľhová. Herečka, ktorá hrá v Martinskom divadle a momentálne ju môžete vidieť vo filme Bathory a Muzika. Na päť minút mi úplne stuhlo v krku. Potom som sa nesmelo opýtal, či je to ona. Naširoko sa usmiala a ja som si hneď uvedomil, aký fajn človek to sedí vedľa mňa. Prekecali sme celý zvyšok cesty do Hnúšte. Bolo zaujímavé počúvať historky s Nvotovou či deduškom Jakubiskom. Najviac sa mi páčila odpoveď na premiéru filmu Bathory: ,,Nudila som sa."
V Hnúšti nás naložili do starého mikrobusu, ktorý nás potom cca 30 kilometrovou rýchlosťou viezol cez serpentíny asi 40 minút. Aspoňže príroda navôkol bola nádherná. Keď som sa zapísal na recepcii, oznámili mi, že ma medzitým presunuli do vedľajšej chatky. Tak som sa tam teda vybral. Chatka však bola plná a zamknutá. Vo vedľajších chatkách nikto, kto by mi vedel poradiť. Tak som si tam sadol a čakal. Po hodine, keď som začínal byť už zúfalý, za mnou prišlo jedno dievča a spýtalo sa ma či by som nešiel miesto jedného chalana bývať na chatku s troma babami. Bola veľmi pekná, takže som nakoniec súhlasil.
Výhoda bývania s babami spočíva v tom, že baby nechrápu. Nevýhoda zas v tom, že si vodia chlapov, ktorí chrápu. Ja nechrápem. Mal som tú česť bývať s dvoma babami, ktoré na Letavy prišli so štyrmi kamarátmi. Všetci mali okolo 17 a boli zo Skalice. Doteraz som si myslel, že najhoršie nárečie je trnavské. Mýlil som sa. Táto partia sem prišla iba s jedným zámerom. Zábava. Čiže piť a huliť. A keďže kamaráti bývali v stanoch, väčšinu času trávili na našej chatke. Mal som však šťastie na poslednú spolubývajúcu Stanku, ktorá je zo Strečna a má 28 rokov. Tá ma priviedla do úžasnej partie ľudí, s ktorými som potom trávil väčšinu času. Boli to ľudia väčšinou z východu, ktorí pracujú alebo študujú v Bratislave a majú tam svoj klub Elam a Divadlo Huby. Skutočne zaujímaví a bezprostrední ľudia, s ktorými som sa ani raz nenudil. Prvý večer, keď ma veľmi ľahko opili hruškovicou, som ich iba s obdivom počúval. Predsalen mám trošku problém byť prirodzený pred cudzími ľuďmi. Stačilo však, že posunuli tému k politike a bol som ako znovuzrodený. Stále som ale nemohol byť iba s nimi, pretože nie všetci boli som mnou v dielni a hocikedy keď som sa vrátil na izbu, čakala ma tam skupinka Skaličanov, ktorým som nevedel prísť na chuť. Prvé dva dni som mal tak chvíle, kedy som len tak bezmocne blúdil medzi cudzími ľuďmi. Nakoniec ani to nebol problém. V bufete u Gogéna som si vyhliadol jeden stôl, kde sedeli ľudia mne najsympatickejší, kúpil som si pivo a len tak nadrzovku som si k nim sadol. Bol som prekvapený, aké to bolo všetko jednoduché. Takto som potom spoznal veľa nových ľudí a nejakí Skaličania ma už potom vôbec netrápili.
V našej dielni sme dostali zaujímavú úlohu. Vymýšľať nové alebo parodovať existujúce reklamy, ktoré potom dáme do nejakého príbehu. Pracovali sme v piatich päťčlenných skupinkách a za tri dni sme vymysleli a nacvičili takmer 50 reklám. Bola to skutočne zaujímavá práca, pretože nebola ľahká a zároveň sme si pri nej užili veľa srandy. Počas ďalších troch dní sme potom vybrali 37 najlepších a zoradili ich tak, aby na seba nadväzovali a aby sa v nich stupňovala agresia. Mali sme asi štyri typy reklám, ktoré sa pravidelne opakovali a účinkovali v nich stále tí istí herci. Tak sme si zabezpečili, že postavy sa každou reklamou niekam posúvajú. Celé predstavenia tak bolo o deštrukčnom pôsobení reklamy na správanie človeka. Mali sme pár skutočných hudobných fajnšmekrov, ktorí nám vybrali perfektnú hudbu, ktorú sme si za ten týždeň všetci veľmi obľúbili. Netradičné bolo aj miesto, kde sme to hrali. Na starom obecnom úrade v Krokave, ktorá má 33 obyvateľov, v miestnosti, kde sa kedysi učilo a kde sa cez vojnu skrývali partizáni. Celú hru sme tak využívali okná na príchod a odchod hercov a rôzne iné divadelné obrazy.
Okrem práce v dielni a vysedávaniu v bufete sa v areáli na hlavnom stejdži konali každý večer koncerty alebo sa premietali filmy. Najviac ma pobavila skupina 100 múch, ktorú som videl toto leto už tretíkrát a ktorá ma stále vie niečím novým prekvapiť. Ďalej som sa zúčastnil svojej prvej improligy, kde som prvýkrát zažil burácajúce davy, keď sa moderátor pýtal publika, či má naša skupina vypadnúť. Aj negatívna podpora je podpora a my sme tak mali väčší dôvod ísť na nejaké to pivo.
Asi najsilnejší moment celého tábora bol pre mňa vtedy, keď sme sa vracali do areálu po vydarenom predstavení, Janka O. nám ulievala slivovicu, spievali sme si striedavo slovenské a české ľudovky, na oblohe sa pomaly zahaľoval mesiac a do nášho areálu rozprávkovo padala hmla. Potom sme zišli k chatkám, kde sa už hralo na bongách a gitarách a všade kam ste sa pozreli boli vystavené výstupy jednotlivých dielní. Bol som vtedy strašne rád, že som súčasťou toho všetkého. A aj hrdý na seba, že som sa do toho dokázal včleniť sám. Letavy majú svoje muchy a nie je ich 100, dá sa tam však s troškou šťastia prežiť nádherný týždeň. Snáď znova o rok....Určite!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 hladomorko hladomorko | E-mail | 25. května 2009 v 3:43 | Reagovat

heh, tusim, ze som spoluzodpovedny za tvoje presunutie do tej chatky, totiz boli sme 3ja zo SNV v jednej chatke a chceli sme tam natlacit este moju sestru, ale to ti ta slecna asi vtedy vysvetlila..
my sme mali so skalicou docinenia rok pred tym, ked sme boli v stanoch, sranda to bola musim uznat.
tak ak dojdes i tento rok, rad ta pozvem na niejedno pivo ako nahradu, ked das nejako o sebe vediet :) pytaj sa ludi zo SNV na hladomorka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama