Prvy ozajstny kontakt s Nemeckom som mal uz vo vlaku z Norimbergu do Brem, ked si ku mne do kupe sadol starsi nemecky par. Boli presne taki, ako ich mama rad. Pani v slamennom klobuku, v jeansoch po prsia, zakasanou bluzkou a trakmi a pan s pivnym bruchom, fuzami, baretkou a novinami Suddeutschlad v ruke. Len som tak sedel a pocuval ich nemcinu. Ked som chcel na seba upozornit, vytiahol som mineralku s napisom Miticka, ktora ich ihned zaujala a zacali sa ma pytat, odkial som a kam idem. Napriek mojmu hapkaniu sme mali celkom fajn rozhovor. Po tomto rozhovore som sa citil omnoho sebavedomejsie a hned o prichode do Brem som si vyhliadol taxik, ktory ma zavezie do centra dobrovolnikov. Avsak kemp bol trosku dalej ako som si povodne myslel a musel som zaplatit 15 eur. V centre uz na mna cakal jeden Marocan, ktory ma zaviedol na ubytovnu.A to nie hocijaku. Povodne bola na stranke iba fotka nejakej malej chatky, tak som sa pripravil, ze budem byvat vo velmi skromnych podmienkach. Ako som vsak neskor zistil, bola to iba fotka zahradneho domceku, okolo ktroeho budeme pracovat. Dobrovolnici vsak byvaju v nadhernom modernom panelaku na 20 poschodi s vyhladom na mesto. Ani si neviete predstavit, aky som bol tym bytom ocareny. Vravim si: Ano, som v Nemecku. V byte uz na mna cakali vsetci dobrovolnici. Kazdy mi podaval ruku, vravel anglicky odkial je, ako sa vola, preco priel, az som poriadne nevedel, ako sa volam. Ziaden Slovak, ziaden Cech, ktory by mi rozumel. Iba dvaja rusi, dvaja ukrajinci, jedna estoncanka, traja japonci a styri nemky. Ano dobre vidite mame tu japoncov, z toho dve usmiate japonky. Prvy vecer sme iba kazdy vysvetlovali, kto vlastne sme. Bola to velka sranda, pretoze rusi nam hned vylepili plagaty Sankt Peterburgu,zaspievali rusku hymnu a otvorili vodku. Potom vsak davali v televizii spravy o situacii v Gruzinsku, a vsetci nerusi sme zistili v akej nafuknutej bubline to tam ziju.
Zijem si tu teda teraz velmi multikulturne. Kazdy pripravuje nejake narodne jedlo, navzajom sa ucime svoje jazyky, vysvetlujeme svoju politicku a kulturnu situaciu, pustame si roznu hudbu, chodime na rozne vylety a koncerty, mame exkurzie po imigrantskom gete a kazdy den okrem vikendu priblizne tri hodinky pracujeme v zahradach pre imgrantov. Momentalne im staviame suche vecka, alebo ak chcete kadibudky. Nemecko chce byt totiz velmi ekologicke. No idem ja naspat do bytu na obed, mame totiz sushi(tu dostat v obchodoch totiz skoro vsetko, teda az na nasu bryndzu)
Zijem si tu teda teraz velmi multikulturne. Kazdy pripravuje nejake narodne jedlo, navzajom sa ucime svoje jazyky, vysvetlujeme svoju politicku a kulturnu situaciu, pustame si roznu hudbu, chodime na rozne vylety a koncerty, mame exkurzie po imigrantskom gete a kazdy den okrem vikendu priblizne tri hodinky pracujeme v zahradach pre imgrantov. Momentalne im staviame suche vecka, alebo ak chcete kadibudky. Nemecko chce byt totiz velmi ekologicke. No idem ja naspat do bytu na obed, mame totiz sushi(tu dostat v obchodoch totiz skoro vsetko, teda az na nasu bryndzu)
ZÁVIDÍM!!! (Francúza nemáte?)