,,Život je všade životom, život je v nás samých, nielen vo vonkajšku. Vedľa mňa blúdia ľudia, a byť človekom medzi ľuďmi a zostať ním navždy, v akomkoľvek nešťastí, nebyť skľúčený a neklesnúť- hľa v tom je zmysel života. Milovať, trpieť i pamätať si, to je predsa život."
Tento ruský autor mi je skutočne veľmi blízky. Jeho knihy sú dlhé, nedajú sa čítať na jeden dych, nútia čitateľa rozmýšľať a pritom mu prinášajú toľko krásy a pravdy. Momentálne som siahol po jeho novele Biele noci. Už sám názov mi príde úžasný. Dej je situovaný do Petrohradu a hrdinom je samotársky 26 ročný úradník, ktorého postoj k životu ma veľmi fascinuje.
,,Šiel som a spieval som si, lebo keď som šťastný, vždy si niečo pospevujem popod nos ako každý šťastný človek, čo nemá priateľov, ani dobrých známych a ktorý sa vo chvíli radosti nemá s kým podeliť o svoju radosť."
Do jeho života však náhle vstúpi žena, Nastenka.
,,Som rojko, mám tak málo skutočného života, že také chvíle, ako je táto teraz, môžem spočítať na prstoch, a preto ich nemôžem neopakovať vo svojich rojčeniach. Budem o vás rojčiť celú noc, celý týždeň, celý rok. Rozhodne zajtra prídem sem, práve sem, na toto miesto, práve v túto hodinu a budem šťastný, keď si budem pripomínať včerajšok. Už toto miesto mi je milé."
Nič úprimnejšie som snáď ešte nečítal. Trpím a teším sa spolu s ním. Škoda, že knižka má iba 70 strán. Nakoniec už dodám iba citát, ktorý podľa mňa najlepšie vystihuje túto novelu.
,,On voit le soleil! (Je vidieť svetlo.)
A Dostojevskij, môj obľúbený Rus.. Musím si od neho prečítať niečo nové..
A Ď za tú poslednú vetu:)))