close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
,,Nič nevyvolá tak prudko pocit nekonečna ako ľudská hlúposť."

Na jih od hranic, na západ od slunce

7. července 2008 v 18:28 | thomako |  Knihy
,,Když zaprší, kytky rozkvetou, když ne, tak prostě uschnou. Ješterky žerou hmyz, a ptáci pak sežerou je. Ale nakonec stejně všichni umřou. Umřou a vyschnou na troud. Jedna generace odejde a jiná ji vystřídá. Když jedna generace odejde, nastoupí další, to je pravidlo. Každý žijeme jinak. A každý jinak umíráme. Ale to není dôležité. Nakonec zostane vždycky jen poušť. Jedine tá poušť."
Tento úryvok asi najviac charakterizuje môj pocit po prečítaní románu od japonského spisovateľa Haruki Murakamiho, pre ktorého je veľmi typická prázdnota, osamelosť a nepatričnosť v okolitom svete. Na túto knižku som sa veľmi tešil, pretože tohto autora poznám už z diel Kafka na pobreží a Afterdark, ktoré na mňa silno zapôsobili. Na rozdiel od týchto dvoch románov, nepatrí medzi fantasy, je to príbeh o láske. Ostatné ale zostalo- všadeprítomná vážna a jazzová hudba, mačky, otvorený popis erotických scén, láska ku knihám, dej sa odhráva väčšinou v noci, dážď...Toto mám na jeho knihách asi najradšej. Tento román vypovedá veľa aj o situácii v Japonsku, kde bol dlho potlačovaný individualizmus. Jedinec bol tak podriadený vždy nejakej komunite. Vzniká tu tak nový druh individualizmu, ktorý nie je o sebanachádzaní v modernej spoločnosti, ale o úplnej izolácii jedinca. Táto vlastnosť je prezentovaná v postave hlavného hrdinu Hadžima, úspešného podnikateľa, milujúceho manžela a otca, ktorý napriek všetkému nenachádza šťastie.
,,Jednou, když jsem tak oběma rukama svíral volant svého BMW, poslouchal Schubertovu Zimní cestu a čekal, až na semaforu naskočí zelená, mě naráz napadlo, že tohle snad nejsem já. Že žiju život, který pro mne někdo vymyslel, na místě, které pro mně někdo vytvořil. Jak moc ještě jsem sám sebou, a když už jím být přestanu?
A potom je tu nádherná a tajomná Šimamoto, ktorá je samé možno a nejako, a ktorá neverí, že existuje stredná cesta. Buď je, alebo nie je. Čo sa medzi nimi dvoma stane si už ale prečítajte samy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nightmare nightmare | Web | 7. července 2008 v 18:32 | Reagovat

Niekedy sa do toho Harukiho možno pustím, hádam aj tieto prázdniny. Teraz už mám ale naplánových veľa kníh.. (Tak potom čakám, že mi niečo odporučíš:))

btw: moja gramatická úchylka: samy - len ak myslíš ženy. sami - ak myslíš ženy a mužov dokopy, alebom iba mužov:)))

2 thomako thomako | 7. července 2008 v 19:07 | Reagovat

možno to bol zámer:-D

3 cervo cervo | Web | 8. července 2008 v 22:08 | Reagovat

A vieš, že som si po prvých dvoch vetách tipla, že je to Murakami? Jednoducho je to geniálny spisovateľ. A ešte k tomu japonec! Ach.

1- ty gramatická úchylka, sa pozri radšaj na svoj blog, odkedy je vylihovať s y, há

4 nightmare nightmare | Web | 9. července 2008 v 14:58 | Reagovat

3: To ja naschvál! Že či si všimnete! XD (A teraz to opravím a budem tvrdiť, že tam nidky nič také nebolo.. Hahahahaha! XD)

btw: nie je po česky "dôležité" duležité? (na "u" s guľou, samozrejme) XD

5 thomako thomako | 9. července 2008 v 21:12 | Reagovat

4: keď ja to neviem nájsť na tej svojej klávesnici:(

6 cervo cervo | Web | 10. července 2008 v 10:19 | Reagovat

Naľavo hore nad Tab, samozrejme +Shift

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama