,,Hudba prináša duchovné spojenie s ľuďmi, ktorých nepoznáte ani nevidíte. Stáva sa súčasťou vašej duše, ktorá cez hudbu dokáže zahorieť. Hudba je spôsob akým môžeme hovoriť k druhým. Pretože potrebujeme milovať a medzi sebou si vymieňať, rozdávať a prijímať svoje pocity. Koľko toho rozdáte, toľko sa vám vráti späť. Spirituálne aj fyzicky."
Tieto krásne slová som si prečítal v jednom denníku počas cesty vlakom do Trenčína na festival Pohoda a pokúšal sa na ne myslieť ďalších 48 hodín. Neviem, kedy som sa naposledy na niečo tak tešil. Plný túžby po umení, kráse a slobody som sa hnal za svojím snom. Keďže som tam šiel s dobre známou dvojicou z našich kruhov, za čo som im veľmi vďačný, vedel som, že to nebude klasická akcia. Keby ste tam náhodou boli, mohli ste zazrieť v dave vyššieho oduševneného fanúšika, ktorý zamyslene nazerá do svojho lajstra s programom, ponáhľa sa a zajedá popritom niečo mäsité. Môj program, absolútna sloboda, predné rady, nerušený záujem. Moja pohoda. Užíval si tak všetko, čo sa dalo. Našťastie program bol zostavený tak, aby ste si v jednom čase mohli zvoliť medzi rôznymi žánrami. Tak som potom chodil z diskusie na elektroniku, potom na dokument, až som skončil v stane slovenského rozhlasu, kde hrali tango. Z každého ,,stejdžu" som odchádzal s inými pocitmi a v inej nálade. Všetko niečím zaujímavé. Skončil som na vínku v stane. Nenásytní ľudia, čo chcú byť všade to majú na pohode jednoducho ťažšie. Zrazu máte také pestré možnosti, že až neviete kam skôr. Ak sa dokážete trošku odosobniť, nevnímať všadeprítomný konzum a reklamy, preštylizovanosť niektorých účastníkov, môžete zažiť niečo skutočne nezabudnuteľné. Za vrcholy tohto festivalu považujem skupinu Tinariwen, ktorá ponúkla pestrú, veselú world music, Ivu Bittovu s nádherným hlasom, svojským prejavom a úžasnou skupinou hudobníkov, diskusiu s Václavom Havlom, ktorý dokázal byť aj po často divných poznámkach Štefana Hríba nad vecou. Mali ste počuť ten obrovský potlesk, vidieť tú preplnenú sálu a k tomu tie vyhlásenia ,,posledný slovenský prezident". Havel však iba zamával a odišiel. Len tak ďalej náčelník Vašek! Ďalej sa mi páčila jednoaktovka Protest/tiež od Havla/, sila prejavu Richarda Mullera. Vyzerá teraz dosť hrozivo, je ostarnutý, pribratý a pôsobí choro. O to viac je ale úprimnejší. Škoda, že nezahral toho viac. A na koniec dva protiklady, pesničkárka Lou Rhodes a masivný drum n bass od Pendulum s úžasnou videoprojekciou. Totálna psychóza.
Aby som vás aspoň trošku potešil, počas koncertu Pendulum som v jednom momente mobil vo vrecku mal a v druhom už nie. Nepýtajte sa radšej, ako sa mi to podarilo. Tak som teraz už kompletne slobodný...
Tú psychózu ti verím... krásne si si užil tú svoju pohodičku:o) a zažil hneď 3 vrcholy, správne... v skutku príjemná recenzia, skoro som sa tam už videla ako sa kníšem v dave!!
Ináč, aspoň vidíš, ako je dobré tým, čo majú prázdne vrecká.. mal si si ho zaviazať na šnúrku a zavesiť na krk!!