Ono to asi v živote skutočne platí, že keď niekto niečo veľmi chce tak to nakoniec aj má. Napríklad ja som chcel cez leto odísť niekam, kde sa rozpráva nemecky alebo anglicky. Najskôr som si tam skúšal nájsť prácu, čo mi však nevyhovovalo časovo kvôli výške, potom som sa chcel zúčastniť nejakého jazykového pobytu. Akokoľvek som však hľadal, nič pod 20 tisíc som nenašiel. Tak som to nakoniec vzdal a rozhodol som sa, že si radšej splním svoj gurmánsko-cestovateľský sen a navštívim Paríž. Minulý týždeň som ale dostal tip na jednu stránku, ktorá sprostredkúva dobrovoľnícku prácu v zahraničí. Klikol som si tam a zistil som, že môžem ísť prakticky do celej Európy. Poslúchol som však hlas svojho srdca a prihlásil som sa do Nemecka. Po týždni mi prišla odpoveď: Gratulujeme, boli ste úspešne prihlásený na medzinárodný tábor dobrovoľníkov do Brém od 23.8-13.9. Možno by to niekto nepovažoval za nejaký úspech, pre mňa to však znamená veľmi veľa. Ja tam naozaj pôjdem. Do Nemecka. A vôbec mi nevadí, že si musím zaplatiť cestu, poistenie, že sa tam budem trepať úplne sám a že budem pravdepodobne spať niekde v spacáku na zemi. Teším sa, že im tam upečiem tvarohové buchty, vychválim našu vlasť a prispejem ku stavbe nového domu pre imigratov. Ľúto mi je akurát toho Paríža...

Ty nepojdeš do Príža?! Za toto budeš pykať a budeš to do konca života ľutovať, meine liebe..