
Po dlhšom čase som opäť navštívil kino. Ďalší film, na ktorý prišlo ledva desať ľudí. O to lepší film to však bol. Musím sa priznať, že na tento film som sa veľmi tešil. A keď sa ja na niečo teším, zvyčajne sa mi to aj páči. V Občanovi Havlovi, išlo hlavne o osobu pána Havla, ktorého som už predtým obdivoval. Potom si viete predstaviť, že mi stačilo vidieť ako pije pivo, fajčí moje obľúbené Camelky, zaväzuje si kravatu, alebo sa snaží pózovať pred fotografmi, a bol som úplne nadšený. Na druhej strane to bol dokument z čias, v ktorých som už začínal vnímať politiku, ale ešte som jej nechápal. Mohol som si tak množstvo vecí ujasniť. Hlavne osobu pána Klausa, ktorú odvčera ešte viac neznášam. Tí Česi vám mali veru vzácneho prezidenta. Nielen svojou minulosťou a intelektom, ale aj veľkou ľudskosťou a puntičkárskym prístupom. Zaujímavé scény boli, keď si pripravoval reč alebo niečo organizoval. Keď bol škaredý pultík, tak radšej žiaden nemal. Najväčší význam tohto dokumentu vidím v tom, že existuje nejaký politik, ktorý si tak blízko k sebe pustil kameru, a tak odhalil zákulisie veľkej politiky aj pre nezainteresvaných ľudí. Politici by si určite toľko nedovolili, keby za nimi všade chodila kamera...
mne sa zdá, že Havla a Klausa vidíš príliš čierno-bielo. (+ Havla idealizovane) Myslíš, žš keby to bol film o Klausovi, tak by zaujímal k Havlovi kladný oslavný postoj?
Nevidela som ten film, ale robiť si podľa neho názor na ľudí mi nepríjde ako dobrý nápad. Pán Havel - a nič proti nemu - im určite nedovolil točiť úplne všetko..