,,Tomáš, vieš čo vynašiel Galileo Galilei...Glóbus predsa...aj doma mám taký veľký glóbus Európy...Tomáš, a vieš ktorá bola najkrajšia žena Starého zákona?...Rebeka, ale trójska Helena tiež nebola škaredá...Tomáš, tá slanina vonia akosi divne....odteraz budem jesť iba tú údenú...Tomáš, počuješ to?...hovoriaci les nám niečo šepká...Tomáš, pravda ti je ako riť- každý má svoju..."
Mám za sebou krásne štyri dni strávené na Orave, kde som sadil stromčeky okolo novopostavenej cesty. V kraji, kde sa všetci medzi sebou poznajú, kde sa vstáva o 5 a líha o 9, kde sa pestujú zemiaky, kde sa na desiatu je tlačenka a zapíja sa lipovým čajom, kde sa po práci chodí do krčmy, kde vám dajú v obchode s radosťou na sekeru, kde robotníci riešia tajne sudoku a v kraji, kde sa nikto nikde neponáhľa. Aspoň ja ho tak po troch letných brigádach vnímam, pretože vždy, keď sa odtiaľ vrátim domov, cítim sa ako po rekreácii. Pritom sadiť stromčeky, nie je až také jednoduché. Celý čas stojíte v strmom kopci, kde je navyše veľa blata a so sebou si nesiete motyku, hnojivo, priesady, a vrece rašeliny. Často sa potom stáva, že sa vám niečo skotúľa dole a vy si to musíte potom znovu celé vyšlapať. Mal som však šťastie na kolegov- Šimona prezývaného Náčelník Zlomený šíp, ktorého najväčšia záľuba je čítanie biblie, a ktorý si hľadá priateľku prostredníctvom katolíckych novín a Štefana náčelníka Biely medveď, ktorý má na všetko nejakú zábavnú príhodu. Obidvaja chodili nahodení v poľských ,,značkových" handrách a na hlave mali neodmysliteľné slnečné okuliare. Navyše mali ešte menej sedliackeho rozumu ako ja, za čo som ich mal ešte radšej. O zábavu bolo teda postarané a čas utekal veľmi rýchlo...Ej veru, na Orave dobre, na Orave zdravo. Raz sa tam určite ešte vyberiem.
krásny článok, taký optimistický.
Vidím, že si sa mal veľmi dobre, tak sa hádam stretneme a pekne mi to porozprávaš:)