9. června 2008 v 22:36 | thomako
|
Docentka Hlavičková: Tenhle papír je svatý a aj všechno, co tady napíšete je svatý. Rozumíte tomu, co sem řekla?...Test dostanete obrácený...idyž i na té druhé strane máte příklady... Nastala hodina M- matematika!...
Dočkal som sa. Idem do Prahy na príjímačky! So strachom v očiach a taškou plnou nedoriešených testov. Spravil som pre to všetko, čo som mohol? Samozrejme, že nie. A tak som celú cestu vlakom listoval, počítal, prekladal. Ale viete, ako vám potom rýchlo ubehne tých 5,5 hodín...Ako sprievodcu som si vybral svojho otca, ktorý je asi najskromnejší človek, akého poznám. Zobral z domu iba 1 minerálku, dva rezne a paradajky. Našťastie som si inštiktívne zobral ešte nejaké sladkosti. Prvý dojem, keď sme o jednej naobed dorazili, bol hrozný. Hlavná stanica sa totiž rekonštruuje a na rohoch číhalo veľa dotiernych cigáňov. Prvú vec, ktorú sme v tejto európskej metropole spravili bolo to, že sme navštívili hospodu, kde čapujú Krušovice. Poviem vám, také pivo som ešte nikdy nepil. ,,To nie je pivko, to je pivečko," poznamenal dojato môj otec. Potom aj to mesto bolo krajšie. Odrazu vám nevadí cementový prach na Václaváku, priamy prenos futbalu vedľa orloja a tí malí japončíci so slamenými klobúkmi boli takí sympatickí...Boli sme hladní a tak sme si zašli na Budweiser a prehliadku sme nečakane zakončili pod hradom v Malostranskej pivnici. Odteraz cestujem iba s otcom...Večer sa dokonca prejavili aj spoločné gény. Ku bratrancovi sme mali ešte 20 minút osobákom. Keďže môj otec tam už šiel pred rokom, automaticky sa postavil na siedme nástupište. No napadlo by niekoho, že pôjde zo šiesteho...A tak sme museli čakať ďalšiu hodinu...Na druhý deň som robil skúšky...čo k tomu povedať- uvidíme...
pekne, pekne, vidím, že si si svoj pobyt užil.. len nechápem, čo máš proti futbalu! XD
(A teraz sa tam dostať!)