Konečne som sa dostal ku článku, ktorý sa stotožňuje s mojimi dávnejšími pocitmi o situácii na Slovensku. Tu doma sa už dlhšie žije akosi ľahšie a lepšie a moje niekdajšie sny o živote niekde na Západe sa stávajú čoraz nepodstatnejšie...
Západ je teraz na Východe. "Dráždi ma, že si nedokážeme uvedomiť, ako sa máme dobre. Vyrábame si problémy a frustrácie a sme zakomplexovaný národ. (...) Na petržalských parkoviskách pred nekvalitne postavenými domami z panelov stoja luxusné džípy. Chýba nám skúsenosť s peniazmi, pretože finančný úspech sme zažili prvý raz v histórii. Okatá demonštrácia bohatstva je ľuďom na Západe už cudzia. Im nestačí len fasáda úspechu, bohatstvo si užívajú iným spôsobom. Inak bývajú, inak jedia. Na druhej strane, Berlín je plný nezamestnaných vysokoškolákov. Množstvo umelcov a kreatívnych ľudí tam je bez stáleho príjmu. Spoznal som umelcov z mnohých krajín a ich sociálna situácia bola horšia ako situácia slovenských kolegov. (...) O mne si mnohí myslia, že nemám Slovensko rád. Nie som však hrdina svojho románu. Som fixovaný na slovenčinu a vytvoril som si tu miesto, ktoré považujem za svoje. Patrím sem a dokonca uvažujem, že by som aspoň rok strávil na Starých horách. Naša rodina tam má dom a je to veľmi opustené miesto. (...) Moja generácia už má deti. Od kreativity a zarábania peňazí sa presúvajú k budovaniu rodinného hniezda. Sme ako povojnová generácia na Západe alebo v USA.
(úryvok z týždenníku Žurnál)