Na wikipédii som sa dočítal, že muzikál je divadelné predstavenie, v ktorom hrajú výraznú zložku herectva hudba a tanec. Muzikáloví herci tak musia byť dobrí činoherci, speváci a tanečníci súčasne. S týmito vedomosťami a dobrými skúsenosťami s muzikálmi od pána Bednárika, som sa včera vybral do Bratislavy na West side story. Napriek tomu, že som tam šiel priamo z chaty(veľmi vydarenej chaty...veľká vďaka organizátorom!), veľmi som sa tešil. Inšpirácia príbehom Rómea a Júlie, láska, agresivita, rasizmus, šikana, Ján Ďurovčík. To sa veru oplatí vidieť! Hneď na začiatku nám herci tancom tak načrtli najdôležitejší konflikt medzi dvoma znepriatelenými americkými gangami, že som až zostal v údive. Bolo to perfektné. Hlavne keď sa na to pozeráte z balkóna. Veľa mladých hercov(v dnešnej dobe kultúrnej mafie, ako to pani Pavlovská nazvala, je to dosť prekvapivé) na javisku sľubovalo pekný zážitok. Avšak, keď začali rozprávať, celá atmosféra sa stratila. Prvoplánový humor, nevýraznosť,miestami afekt...Ale však sú mladí, vravím si. Sústredím sa radšej na dej. Ani ten ma však veľmi neoslovil. Predsalen to vymysleli Američania, čiže si zobrali Shakespeara a prepísali ho tak, aby mu pochopili aj oni. Našťastie my Slováci s týmto problém nemáme. A tak som si počas predstavenia v hlave pretriedil všetky myšlienky. Pekne tancovali, spievali, mali z toho radosť, pár hereckých talentov. Skoro ako naša školská akadémia…=D
Komentáře
XD Inak, pavlovská nazvala mafiou tých starých, nie? Že všade, v každej riti sú len oni a mladých nikde nepustia..
ehm.., to bolo až tak htozné?