Už je to viac ako rok, čo navštevujem súkromnú jazykovú školu Viveus. S radosťou môžem skonštatovať, že to bol krásny rok. Je to totiž nielen inštitúcia, kde sa môžete niečo nové naučiť, ale aj spoznať mnoho nových a zaujímavých ľudí. Sú to väčšinou už dospelí a skúsení ľudia, ktorí majú o jazyk skutočný záujem a je im príjemné znovu si sadnúť do ,,školských" lavíc. Momentálne sa nachádzam vo veľmi zvláštnej skupine. Vekový priemer sa pohybuje niekde okolo 35 rokov a najmladšia členka okrem mňa má 27 a je Kórejka. Na prvej hodine som si myslel, že to tam tie tri mesiace asi medzi nimi nezvládnem. Postupne som však v nich objavil nezvyčajné osobnosti. V prvom rade som zmenil názor na Kórejcov, pretože ich anglická výslovnosť je veľmi zábavná a príbehy z našej Kie nezabudnuteľné. Ďalej je tam typická Kysučanka, ktorá s ničím nesúhlasí a s každým by sa chcela o niečom hádať. Jej energickosť mi je veľmi sympatická. Zahĺbený tmavý pán milujúci detektívky si nás dôkladne a s nadhľadom prezerá a blondínka z Call centra si všetko náhlivo zapisuje. Najobľúbenejšou osobou je pre mňa asi 50 ročná slobodná pani. Nádherne račkuje, pracuje na pošte, nosí lacnú bižutériu, chová sedem mačiek a jej snom je založiť si vegetariánsku reštauráciu. Mňa tam majú samozrejme všetci radi. Rozprávajú sa so mnou ako so seberovným a snažia sa pochopiť moje idealistické predstavy o svete/teda až na Kysučanku/. Bože, ako ja milujem angličtinu!
ou jé! ten apostrof pôsobí tak... angličtinársky vyzreto! super!
fakt nechceš ísť so mnou na tú fra a postretávať dalšie zaujímavé osobky...?