Tak toto je asi moja najobľúbenejšia pesnička od skupiny Massive attack. Dokáže vo mne vyvolať nenapodobniteľný, príjemne tlmený duševný stav. Mám ju ale rád aj kôli jej klipu. Vždy ma pri ňom napadá, ako som asi vyzeral aj ja, keď som sa tam nachádzal. Muselo to tam byť veľmi zaujímavé. Len tak sa vznášať v tej tekutine, a keď ma to už nebaví, poriadne si zakopať. Ej veru, kde sú tie časy. Hocikedy by som sa tam aspoň na chvíľku vrátil. Bol ešte socializmus, ale z rádia a televízie som už počul, že sa niečo chystá. Niečo lepšie. Aj s mamou sme v to dúfali a verili. Všetko nám prišlo také úžasné. Potom som však zistil, že až také úžasné to nie je. No a momentálne sa nachádzam niekde veľmi blízko hlavného prúdu a nevedome sa prispôsobujem. Robím, čo sa dá, ale začínam šedivieť v tom naháňajúcom sa dave. Nevzdám sa však. Vznášania bolo už dosť, idem si aj ja zas trošku zakopať...