Včera som bol prvýkrát v kine na slovenský film. Muzika od Juraja Nvotu. Sedemdesiate roky, túžba spievať jazz, saxofón... Nebolo to síce žiadne veľdielo, ale nasmial som sa dosť. Vidieť niektorých našich hercov v takých komických situáciách je skutočne zážitok. Na Dorotku Nvotovú alias Anču Prepichovú, len tak skoro asi nezabudnem. Z kina budete odchádzať určite veľmi spokojní a v dobrej nálade.
Komentáře
neboj, má to v sebe aj trošku tragiky a smútku...takže určite by si mala tento film podproriť
okej, dám na teba a kuknem si to niekedy..
btw: pekné moto!:) (Pre teba úplne výstižné..)
aspoň som si ho napísal, keď už sa podľa neho veľmi neriadim
takže sa dá povedať, že to mala byť komédia? Lebo som rozmýšlala, že by som si to pozrela, ale na komédiu moc náladu nemám..
btw: posledný riadok - nominatív plurálu:)