Opäť sa mi podarilo zažiť zaujímavý kultúrny víkend. Neviem, ale mám pocit, že čím viac sa mi hromadí kopa učenia na stole a blížia sa skúšky mojej dospelosti, o to viac sa venujem kultúrnym a všeobecne iným aktivitám. Mám za to zo seba veľkú radosť. V piatok mala premiéru v Čadci divadelná hra môjho učiteľa herectva Vlada Moresa- Predposledný súd. Jednoduchá scéna s hrobom a lavičkou, presvedčivý herecký prejav, orgánová hudba, vtipný a trefný text mi vyčarili nejeden úsmev na tvári. Kultúra môže prekvitať skutočne všade :-D. Ale vážne, ľudia, ktorí to tam videli boli z toho, že sa niečo také dobré deje aj u nich, veľmi vďační a šťastní. Toľkú úprimnosť už nie je vidieť ani u nás v Žiline. Ono sa to potom nejako presunie aj na vás a domov odchádzate s nádherným a blaženým pocitom. V sobotu ma vytiahol Mysiman na Swing párty. Nahodil som si hnedé nohavice môjho starkého z 51vého roku, bratovi som zobral čierne tráky, obliekol si košeľu z birmovky, krátku modrú bodkovanú kravatu a starý vyťahaný sveter, obul topánky zo stužkovej a na hlavu som si dal zelený klobúk, s ktorým môj otec pásom kravy.../až sa červenám z toho ako si ma v mysli predstavujete=D/. Hotové dvadsiate roky! Boli sme síce trošku sklamaní, že účasť nebola až taká veľká, ale za to hudba bola perfektná a keď sme sa s našimi pomalými kĺzavými a precítenými pohybmi vznášali po tanečnom parkete objektívy fotoaparátu patrili iba nám. Už sa neviem dočkať na Flamengo večer. No a teraz sa asi predsa len pôjdem učiť. Duševnej energie mám zatiaľ ešte dosť. Našťastie v stredu hráme znovu akadémiu...
potom chcem vidieť fotečky:)