Dopitý pohár červeného vína sa leskne prázdnotou. Jeho majiteľ sa spokojne usmieva. Konečne, vraví si v duchu. Je sám. Napriek tomu sa vnútorne cíti, ako by bol v spoločnosti mnohých zábavných a vtipných ľudí. Z rádia hrá neznáme španielske gitarové kvarteto. Predstavuje si, že je teplý letný večer a leží na deke pri praskajúcom ohni. Pospevuje si lahodné la-la-la. Spoza hustých vetvičiek mu na tvár preniká biele mesačné svetlo. Stáva sa dokonalým pánom situácie. Z jeho pamäte sa vytrácajú všetky nepríjemné spomienky a starosti. Už nie je tým divným zakríknutým chalanom, ktorý nikoho nezaujíma. Nikto nevidí jeho obnosené nohavice, zahnutú hranatú hlavu, ani mastné vlasy plné lupín. Cíti sa suverénne a blažene. V mysli si prehráva nikdy neuskutočnené rozhovory, nanovo ich dookola upravuje a navráva si, že sa naozaj stali. Tvár sa mu napravuje, telo vzpriamuje,svaly mohutnejú. Nikdy mu ešte nebolo tak dobre...Vtom sa zrazu povracia.
Komentáře
no dúfam, že sa tam čoskoro vyberieme, po tej zime sa už aj mne cnie...:-D
Merci, merci mon ami....... ani nevieš, akú si mi týmto spravil radosť:o) Je to až kruto pravdivé a krásne, až som slinu dostala. a spomenula si na našu la-la- la-lavičku...