Táto jednoduchá otázka sprevádza život snáď každého z nás. Je to väčšinou prvá otázka, s ktorou sa začína každý nový rozhovor. Dosť často aj posledná. Osobne ju nemám veľmi rád, pretože sám často neviem presne odpovedať. Ako sa asi máte, keď sa veziete v preplnenom autobuse, mali ste náročný deň v škole, alebo hľadáte niečo v meste a neviete to za nič na svete nájsť? Väčšinou dobre, však? Občas, keď vidím niekoho, s kým by som sa mohol dostať do takejto trápnej a hluchej situácie, snažím sa včas zabočiť do bočnej uličky, telefonujem, hrabem sa v peňaženke, alebo namiesto nasadnutia do svojho autobusu si radšej počkám na nejaký iný, ktorý ide mojim smerom. Trošku to síce svedčí o mojom slabšom charaktere, mne je to však jedno. Minule ma však napadli celkom originálne odpovede, ktoré by spravili takéto mini rozhovory možno zaujímavejšie:
Ale vieš čo, ako si sa zmráka, ale keďže je apríl, mala by to byť iba prehánka.
Keď sa tak na teba pozerám, asi lepšie ako ty.
No vlastne ešte stále žijem, aj keď občas som si nie moc istý.
Á...zo dňa na deň, len som zabudol, ktorého je.
pekná úvaha.. Klasika:
- Ako sa máš?
- Ale, celkom dobre. Ty?
- Tiež celkom fajn..
A je po rozhovore, ktorý by sa dal nazvať "neutrálny, klasický, ničnehovoriaci.."