Zaujímavý názov, pre ešte zaujímavejšiu udalosť. Tento projekt vznikol v roku 2003 v Japonsku odkiaľ sa pomerne rýchlo rozšíril do celého sveta. Ide v ňom o to, že architekti dostanú priestor naživo odprezentovať svoje nápady, myšlienky a realizácie. Majú to ale trošku sťažené, pretože im beží projekcia s dvadsiatimi obrázkami, pričom každý obrázok sa objaví presne na dvadsať sekúnd. Problém je ale v tom, že keď architektovi dajú mikrofón často nevie, čo povedať, alebo hovorí niečo, čomu len ťažko rozumieť. Lenže v tom je tá najväčšia sranda. Na takomto niečom som jednoducho nemohol chýbať! Aj keď je pravda, že o architektúru sa až tak nezaujímam. Všetko sa to odohralo na našej Stanici. Začínam si to tam obľubovať. Sponzor programu Čierna Hora dokonca ponúkal pivo zdarma. Bol to veľmi príjemný pocit, vidieť tých mladých úspešných architektov, ktorým sa potili ruky a triasol sa hlas. Dvadsať sekúnd bolo občas až príliš veľa a slová miestami strácali zmysel. Jeden z nich dostal také okno, že sa jednoducho priznal, že to iba stiahol z netu. Ďalší to zas úplne otočil a začal si robiť srandu sám zo seba. Najlepší bol jeden pražák, ktorý sfetovaným hlasom komentoval iba:,,To je taká pocitofka."Musím však priznať, že to čo sa tam prezentovalo bolo veľmi netradičné, avantgardné a pôsobivé. Najzaujímavejší boli architekti, ktorí tvoria priamo v Žiline. Ukazovali, ako sa niektoré stavby počas minulého storočia menili a potom ich porovnali s tými súčasným/ach, tí komunisti/.A keďže sa tam nachádzal aj pán Harman/ktorý bol na moje prekvapenie veľmi milý pán/, zabrdli aj do nášho plánovaného nového Hlinkovho námestia/,,Buďme radi aspoň za tú súťaž..."/. Domov som odchádzal vo veľmi povznesenej nálade. Chcel som zájsť ešte niekam na chvíľu sadnúť, ale na polceste som si to rozmysel, a tak som sa len prešiel cez mesto a obdivoval tú krásu, ktorá ma obklopuje...