Stanica. Stojím pri bare a čakám, kedy prídem na radu. Predo mnou stoja dvaja ľudia, ktorí vyzerajú veľmi exoticky. Francúzskou spevavou angličtinou si objednávajú nejaké pivo. Čašník im na to odpovedá plynulou angličtinou. Ten hlas sa mi zdá akýsi povedomý. Zdvihnem hlavu a okamžite si spomeniem. Toto je ten Lotyš, s ktorým som sa rozprával pred dvoma týždňami pri otváraní Kafé Labyrint. Po anglicky, lebo slovensky nevedel. V hlave sa mi rýchlo vybavilo ,,twice black tea". Ty kokšo, tá naša republika je super. Môžu tu pracovať aj ľudia, ktorí nevedia náš jazyk. Stanica mi prišla hneď o niečo krajšia. Vtom sa ma ten čašník opýtal: ,,Čo si dáš?". Ani neviem ako som zo seba vysúkal odpoveď. On nielenže vedel pár fráz, on ten jazyk normálne ovládal. Samozrejme si ma nepamätal. Cítil som sa ako podvedený. Musí mu spôsobovať veľkú radosť, keď vidí ako sa niekto od nás pokúša hovoriť anglicky. Veď sme Slovania, tak nechápem... Ľudia sú divní.
Komentáře
alebo nerád rozpráva po slovensky, lebo sa cíti neistý.. (To ako ja s nemčinou - tiež by som sa možno horko-ťažko dohovorila, ale radšej použijem angličtinu..) btw: FRANCÚZI?! Rozprávaj a preháňaj!
no ešte je možnost že sa naučil slovensky za 2 týždne:o) borec, no...