Každý pondelok a stredu chodím o šiestej večer autobusom na angličtinu. A vždy keď idem, nastupuje so mnou aj päť uchichotaných starších tetušiek, ktoré pracujú v našej pekárni. Končia síce skôr, ale vždy si predtým, ako nasadnú do autobusu, zájdu ešte do našej krčmy na pivo. Aj keď som sa s nimi nikdy nerozprával, veľmi som si ich obľúbil. Sadnem si vždy tak, aby som počul, o čom sa rozprávajú.
Dnešný deň nebol iný. Už z diaľky som ich počul aj cítil. Poctivo totiž všetky fajčia. Smiali sa na plné hrdlo a rozprávali si zážitky z uplynulého dňa. Ako sa im rohlíky pomačkali a ako jedna ich kolegyňa cez obedňajšiu prestávku zaspala, lebo bola po opici. V autobuse zase riešili ples, ktorý budú mať začiatkom januára. Prehovárali tam jednu, aby prišla aj keď nemá žiadneho partnera. Povedali jej, že ho aj tak nepotrebuje, lebo piť môže predsa aj sama a zatancovať si môže aj s nimi... Hlavne nech je sranda. Keď ich tak človek pozoruje, majú oni fajn život. Sú celkom spokojné, lebo tie platy nie sú až také strašné, môžu si zobrať každý deň zadarmo plnú tašku pečiva a vedia sa tešiť z maličkostí. Teším sa kedy ich opäť stretnem...
Heh :-) s tym nacuvanim mi pripominas jedneho radosinca :-)