Dnes je piatok... Keď si tak zoberiem celý tento týždeň, tak v pondelok a utorok som ešte žil na úkor prázdnin. Potom prišla streda, môj najneobľúbenejší deň. Je to deň, keď mám osem hodín, jazykovku a všetko sa neuveriteľne pomaly vlečie- totálna dezilúzia. No potom príde štvrtok a všetko má opäť zmysel, lebo sa už blíži víkend a ja si plánujem, čo v tie krásne dni podniknem. Piatok je už v škole iba taká formalitka. Sen sa stáva skutočným...
Piatok večer sa mi už vyše roka neodmysliteľne spája s jednou malom krčmičkou na rohu nášho nádherného námestia. Väčšina mojich známych ju pokladá za obyčajný pajzel, ale ja ju mám veľmi rád. Mám s ňou už puto. Myslím si, že je veľmi dôležité, mať svoju krčmičku alebo miesto, kde sa pravidelne stretávate so svojimi priateľmi. Ja som také miesto už našiel a má meno Alfa. Skladá sa z jednej veľkej miestnosti, ktorá má tvar písmena L, drevené lavice a atmosféru z čias totality. Jej veľkou výhodou je, že je tam pomerne lacno, v piatok večer tam nie je veľa ľudí a hrá tam väčšinou rádio Jemné melódie, takže sa tam dá dobre aj pokonverzovať. K tomu všetkému tam chodí veľa zaujímavých ľudí. Raz som tam stretol tetu, ktorá chcela, aby som si od nej kúpil pravú koženú kabelku za tristo korún, lebo už nemala nič do automatu. Kamarát jej dal dvacku a tak si celá šťastná išla kúpiť aspoň pivo. Všetko je tam akési prirodzené... Už len štyri hodiny...:-D 

ako pekne si zhodnotil nas piatkovy vybeh... uz sa tesim na dnes vecer :)