Dnes som navštívil cintorín. Napriek tomu, že je dnes hnusné, dusné a upršané počasie, ako by Nemec povedal ,,das Hundwetter", tam to dnes žilo. Vdovy a vdovci sa doslova išli pretrhnúť, tak poctivo čistili a zdobili svoje hroby. Behali dookola, obzerali si svoje výtvory a tešili sa keď na susednom hrobe bola menšia kytica alebo sviečka, ktorá nehorí 48 hodín, ale iba 24 hodín. Bol na nich veľmi krásny pohľad. Ja viem o týždeň tu máme dušičky, ale aj tak...Keď som bol malý, tento sviatok som miloval. Vždy so sa tešil, že budem pri našom veľkom kríži zapaľovať zhasnuté kahance. Predstavoval som si, že sú to jeho ovečky a čím viac sa mi ich podarilo zapáliť, tým som bol spokojnejší. Raz mi tam dokonca ohorela ofina a rukáv na bunde, tak som sa nažil. Alebo som si namáčal prsty do vosku a potom som skúmal ako som odtlačili tie čiarky čo máme na prstoch a sníval o kariére detektíva...
Dnes to beriem už iba ako povinosť.